Medziodborový hejt
Začala som študovať statiku preto, lebo ma baví statika. Podľa mňa je to úžasný odbor, ktorý v človeku rozvíja jeho logické a technické myslenie, no zároveň so sebou nesie veľkú zodpovednosť. Keby ste sa spýtali mojej kamarátky Karolíny na statiku, povedala by vám, že je okej, ale viac ju baví TZB. Môj kamarát Luky by zasa povedal, že ani jedno z toho nechce robiť celý život a napĺňa ho projektovanie.
Každý z nás si vybral, čomu sa chce venovať. Tak to má byť, máme robiť to, čo nás baví. Často nás však záľuba vo vybranom odbore dovedie do nezdravého bodu, kedy si myslíme, že je to ten najdôležitejší odbor a ostatné sú podradné.
Asi najväčšia nevraživosť, s akou som stretla, je medzi architektmi a stavebnými inžiniermi. Jedni sa negatívne (a často aj vulgárne) vyjadrujú na adresu tých druhých a vzniká z toho cyklický hejt. Architekti absolútne nerozumejú statike, a statici by zasa všade pchali stĺpy a steny. Čo z toho, že je to pekné, keď je to drahé alebo nezrealizovateľné? Môžem pokračovať o tom, ako TZBári chcú svoje trubky ťahať cez nosné múry a všetko zbytočne komplikujú. Projektanti si zasa nevedia ustrážiť, aby im sedel nosný systém po výške budovy a nevznikali nežiaduce excentricity (ktoré sú naozaj dosť veľkým problémom).
Musím úprimne povedať, že som z týchto rečí už unavená. Pýtam sa samej seba, že kam to týmto prístupom chceme dopracovať. Vždy keď počujem niekoho nadávať na architektov, tak si spomeniem na môjho kolegu z práce Janka, ktorý je architekt a pri jednej konzultácii mi ako statičke poradil, ako by som mohla vylepšiť svoj výkres tvaru tak, aby sa lepšie čítal robotníkom na stavbe. Keď človek pracuje v malom ateliéri (my sme len 4), zistí, že musí vyliezť zo svojej profesijnej ulity a naučiť sa čo-to aj z iných odborov. To, že naši dvaja architekti majú poznatky z projekcie a iných profesií nám – zvyšným dvom statikom – značne uľahčuje prácu. Je pravda, že sem-tam môj kolega, autorizovaný statik musí upraviť ich návrhy, ale všetko je vedené v duchu zmysluplnej diskusie. Tak sa nám darí udržať v kancelárii rodinnú atmosféru, v ktorej sa každému z nás dobre pracuje.
Či už si teda architekt, projektant, alebo jeden z profesistov, uvedom si, že KAŽDÁ PROFESIA JE DÔLEŽITÁ. Mať dokonale navrhnutý železobetónový nosný systém je skvelé, ale je ti úplne na nič, keď ti treba na záchod. Bez sprinklerov od požiarnikov by sme nedokázali tak rýchlo eliminovať požiar vo veľkých budovách. Ak nemáme navrhnutý harmonogram výstavby, realizácia sa predlžuje a to stojí len ďalšie peniaze. A na konci dňa sa chceme vrátiť do pekného a útulného domova, ktorý dokáže vytvoriť jedine architekt.
Poďme teda spoločne zastaviť tento nezmyselný hejt, ktorý nikam nevedie. Je pravda, že architekti aj profesisti to občas vedia riadne ustreliť a navrhnúť niečo, čo je pre druhú profesiu fatal error. Je tu však pár bodov, ktorých keď sa budeme držať, naša spolupráca bude nie len efektívna, ale aj príjemná.
1. Namiesto nadávania, by sme mali viesť konštruktívnu diskusiu o tom, ako daný problém vyriešiť. Úlohou statika je vedieť statiku, nie celé TZB a naopak. Mali by sme pochopiť, že ostatní nemajú také vedomosti, ako mám ja a v prípade nezhody by sme sa mali snažiť svoj názor vysvetliť a nie za chrbtom svojich kolegov ohovárať.
2. Vzdelávajme sa mimo odbor. Najlepší architekti vždy boli tí, ktorí mali znalosti statiky, prípadne ďalších profesii. Nemajme klapky na očiach a nežime v tom, že sme jediní a najdôležitejší. VŠETCI sme dôležití. Stačí keď vypadne jedna profesia a budova bude nefunkčná. Myslime na to, keď budeme robiť svoje projekty a po čase uvidíme, aké ovocie to vie priniesť.
3. Ak počujeme niekoho takto kritizovať iné profesie, zastavme ho. Takéto správanie nikam nevedie a nie je pre pracovné prostredie prínosné. Radšej mu ukážme, aká je komunikácia a spolupráca prínosná.
Keď sa teda spolupráca a kvalita návrhu stane našou prioritou, môžeme spolu so svojimi kolegami zažiť čo najmenej konfliktný proces projekcie a vytvoriť tak kvalitné stavby a zaručiť spokojnosť klienta.
