Inžinierske štátnice a obhajoby
Posledný semester štúdia je vždy trošku iný, ako tie ostatné. Menej predmetov, viac konzultácií s vedúcim a vedomie, že prehodiť si to o rok už nebude také jednoduché. Každý inžiniersky program má svoje špecifiká, ale harmonogram je vždy rovnaký – ukončenie semestra, odovzdanie diplomovej práce, štátnice a obhajoba. Poďme sa na to pozrieť poporiadku.
Ukončenie semestra
Okrem konzultácií diplomovej práce sme mali ešte zopár predmetov, ktoré bolo nutné absolvovať. Klasicky nás tam čakala ekonomika a stavebné právo a k tomu 3 voliteľné predmety. Tie sme si volili podľa katedier, kde sme robili diplomovku – 2 boli z katedry, na ktorej sme končili + 1 z inej katedry. Keďže som pracovala pod vedením docentky z katedry betónu, absolvovala som Rekonštrukcie betónových stavieb a Betónové konštrukcie inžinierskych stavieb. K tomu som si pridala ešte Numerické modelovanie v geotechnike, pretože predmety na katedre geotechniky sú vždy dobrá voľba (dobrí učitelia, nie tak náročné učivo, poznatky do praxe a exkurzia na stavenisko). Do konca semestra sme museli odovzdať všetky zadania, prípadne úspešne absolvovať skúšku, ktorá bola našťastie len z práva.
Odovzdanie diplomovky a učenie na štátnice
Po skončení semestra sme mali ešte týždeň do termínu odovzdania diplomovky. Moja vedúca mala požiadavku, že chce naše práce vidieť ešte pred nahraním do systému, tak sme jej ich v poslednom týždni semestra poslali. V priebehu pár dní nám poslala posledné pripomienky, ktoré sme zapracovali a mohli sme nahrávať.
Diplomovka sa rovnako ako bakalárka odovzdáva 2x – raz elektronicky do AISu a druhý raz v tlačenej forme vedúcemu práce. Odovzdávanie do AISu nie je tak komplikované, stačí mať správne nachystané súbory. Presný postup som vytvorila už pri nahrávaní bakalárky a nájdeš ho na tomto linku:
Prácu som do systému nahrala pár dní pred termínom a týždeň som si dopriala oddych. Tlačenú formu sme išli so spolužiakom odovzdať našej vedúcej v piatok pred štátnicami. Termín odovzdávania tlačenej diplomovky si ale každý učiteľ určuje sám, takže sa to môže líšiť.
A ako to bolo s učením? V 11/10 prípadov sa mi počas štúdia nepodarilo dodržať svoj učebný plán. Ani pred štátnicami to nebolo inak. Zrazu sa nahromadilo toľko povinností, ktoré bolo potrebné zariadiť, že na učenie akosi nezostalo veľa času (a hlavne chuti). Skutočne demotivačne pôsobil aj fakt, že sme poslední, ktorí musia zložiť štátnu skúšku. V ďalších rokoch už budú len obhajoby.
Mala som 2 štátnice a na každú bolo potrebné sa naučiť 15 otázok. Môj plán bol, že každý deň prejdem 4 otázky. Ak by som ho dodržala, stihla by som ich v kľude prejsť 2x. To som aj stihla, len nie v takom kľude. 😀 Posledných 5 otázok som si prešla v deň štátnic pred skúšobnou miestnosťou. Učila som sa z podkladov od starších a niektoré otázky som si vypracovala sama. Vypracovávanie zahŕňalo čítanie noriem a prednášok, čo celý proces len naťahovalo. Avšak čo si napíšeš rukou, to sa ti do hlavy dostáva lepšie. Samozrejme boli otázky, ktoré som si nechcela vytiahnuť, ale išla som tam s vedomím, že ku každej z nich viem niečo povedať.
Štátnice
Bolo zvykom, že každá štátnica aj obhajoba sa absolvuje v iný deň. Nám ako posedným z toho spravili hybrid, kedy sme mali v jeden deň hodinu na absolvovanie všetkých troch skúšok (10min prvá štátnica, 10min druhá štátnica, 40 min obhajoba). Bola som za to rada, lebo nebolo toľko času na grilovanie študenta (ale aj tých 40 minút ako som zistila neskôr bolo fakt dlho).
V deň štátnic pršalo. V noci som sa nevyspala dobre a nechcelo sa mi tam ísť. Nasledovala klasická rutina: sprcha, make-up, vlasy, raňajky, prejdenie najnutnejších otázok, zbalenie, obliekanie, odchod. K slušným šatám som si dala maximálne nehodiace sa ako-tak-nepremokavé tenisky, lebo v tom lejaku som fakt netúžila ísť v lodičkách. Po príchode do školy som sa išla prezuť a zopakovala si tých posledných 5 otázok. Štátnice začínali o 8, pričom prvý v poradí musel byť v škole už o 7:15 kvôli príprave. Ja som išla štvrtá, takže sa ma to našťastie netýkalo. To čakanie na zavolanie bolo nekonečné. Keď som už konečne bola vo vnútri, potiahla som si jeden zelený a jeden modrý papierik s otázkou. Otázky mi neskutočne sadli. V oboch som viac rozprávala o konštrukčných zásadách a typoch konštrukcií. Žiadne odvodzovanie vzorcov ani teoretické postupy neboli potrebné. Komisia ma nechala rozprávať a ich doplňujúce otázky neboli náročné. Po skvelých štátniciach ale nasledovala nie až tak skvelá obhajoba.
Obhajoba diplomovky
Po štátniciach sme prešli k môjmu postru, kde som odprezentovala, čomu som sa venovala vo svojej diplomovej práci. Po pár otázkach od komisie som vedela, že toto nebude príjemná skúška. 😀 Na otázky som nevedela celkom presne odpovedať a zároveň som sa snažila vyhnúť vetám „lebo mi to tak vyšlo v SCII“ a „lebo mi to tak povedala vedúca“. Nepríjemné tiež bolo vidieť niektorých učiteľov sa smiať. Po dlhých minútach som konečne vyšla von. Keď si ma o chvíľu zavolali do vnútra a oznámili mi, že som zložila štátnu skúšku a obhájila diplomovú prácu, neskutočne mi odľahlo. Bolo to za mnou. 🙂 Potom sme počkali, čo skončí obhajoba posledného v poradí, komisia nám povedala známky, odovzdali sme im víno a kvety, dorazili chlebíčky a sladké z nezjedeného občerstvenia, pripili si na čerstvých inžinierov a rozišli sme sa. Ja som si to, ako vždy po skúške, namierila rovno do postele. Večer som pricestovala domov, kde ma na stanici čakali rodičia s manželom a bolo to nesmierne milé privítanie. Bola som skutočne rada, že som doma. 🙂
A čo som si z toho odniesla? Že nie je potrebné rozumieť všetkému, ani keď si končiaci študent. Naučiť sa chápať konštrukciu ako celok nie je jednoduchá úloha. Trvá to roky praxe, kedy nespravíš jeden alebo dva projekty, ale desiatky a aj tak tu vždy budú veci, ktoré ťa prekvapia a budeš nad nimi musieť stráviť viac času. Podstatné je nikdy sa neprestať učiť a neustále na sebe pracovať. 🙂
