Ako zvládnuť betón, oceľ a drevo
Na PSA, TMS aj IKDS sa študent vo vyšších ročníkoch stretne s betónom, oceľou a drevom. Oboznamuje sa s charakteristickými vlastnosťami týchto materiálov, používanými prierezmi, využitím v konštrukciách, ich namáhaním, navrhovaním a následne aj posudzovaním. Práve tieto predmety patria medzi tie najčastejšie dôvody predlžovania bakalárskeho štúdia mnohých študentov. 3 pokusy sa zrazu zdajú akosi veľmi málo. Ako sa teda dá tieto predmety spraviť?
Po takmer 4 rokoch štúdia som si všimla jednu vec: je jedno, na akú skúšku ideš, ak máš dobrý systém, dokážeš spraviť každú. Pri nastavovaní systému je potrebné poznať svoje limity, študijnú metódu, ktorá mi vyhovuje najviac a obtiažnosť predmetu. Inak sa človek pripravuje na test z dejín, na kreslenie na KPS a na výpočty na betóne.
Ako prvú vec je teda potrebné spraviť si plán. Ja si vždy vytlačím tabuľku, ktorá obsahuje všetky týždne skúškového (+13. Týždeň semestra) a do nej si zapíšem termíny skúšok. Je to prehľadná pomôcka pri plánovaní, kde vidím, koľko času môžem ktorej skúške venovať. Termíny skúšok je niekedy veľmi náročné skombinovať, pretože nie vždy je medzi nimi taký časový odstup, aký by študent potreboval.
Na všetky skúšky z betónu, ocele a dreva som sa učila minimálne 2 týždne a mala som ich ako prvé (ak nepočítam predtermíny pred Vianocami). Je to dostatok času na to, aby som si stihla prejsť príklady a teóriu s rezervou na opakovanie. Ak sa mi stane, že mi náhodou jeden deň vypadne (zdravotný problém/oslava…) ešte stále je dosť dní v rezerve. Podľa toho, čo som počula od spolužiakov, bývajú neskoršie termíny ťažšie, preto je dobré tieto skúšky absolvovať čo najskôr.
Keď už teda viem, kedy mám skúšku a koľko mám na ňu času, zoženiem si všetky dostupné materiály a rozplánujem si učenie na jednotlivé dni. Na betóny som si kúpila skvelé knihy, na oceľ a drevo som sa učila z prednášok a vypracovaných materiálov od starších. Niekedy učitelia dovolia používať aj vlastné pomôcky, ktoré si môžeme vypracovať sami. Ja som si na oceľové a drevené nosné sústavy urobila niekoľkostranové pomôcky so všetkými vzorcami v poradí, v akom sme robili zadania (jednu pre oceľ a jednu pre drevo). Ušetrilo mi to veľmi veľa času na skúške, kedy som nemusela premýšľať, v ktorom to asi je zadaní a listovať v kope papierov. Zvyčajne si teda najprv vypracujem pomôcky, potom si prechádzam príklady a potom teóriu.
Podstatou správneho učenia je pochopiť, čo sa učím. Tieto predmety majú logiku a keď ich pochopíš, ani jeden príklad nebude pre teba ťažký. Podstatné je teda poznať systém a postup. Keď sa na to pozriem spätne, betón, oceľ aj drevo sú o tom istom: vždy mám nejaký prierez, namáhaný nejakým zaťažením a mojou úlohou je posúdiť ho na medzný stav únosnosti a používateľnosti. Jediné, čo sa mení sú vlastnosti materiálu, z toho vyplývajúce úpravy vzorcov a označenia.
Asi najlepšou vychytávkou mojej prípravy je skupinové učenie. Odkedy sa poznám s mojím spolužiakom Lukášom, takmer na všetky skúšky sa učíme spolu. Ani pandémia nás nezastavila a vytvorili sme si efektívny spôsob prípravy. Pár dní pred skúškou, keď už sme obaja naučení, si ideme spolu preopakovať príklady a teóriu. Zvyčajne si voláme cez Messenger a máme spoločný Jamboard, kde si vložíme zadanie príkladu a počítame. Vždy keď jeden niečo nevie, ten druhý mu to môže cez kreslenie/písanie v Jamboarde vysvetliť, prípadne spoločne hľadáme odpoveď. Pri teórii sa navzájom skúšame a kladieme si otázky. V posledných semestroch si aj termíny skúšok zapisujeme rovnako, aby sme sa mohli spoločne učiť. Zároveň sa nám vždy stane, že každý nájde odlišné materiály, takže keď ich dáme dokopy, máme ich viac, ako keby sa učíme zvlášť. Naše telefonáty majú bežne aj 6 hodín, ale pre mňa je to ten najproduktívnejší čas prípravy na skúšku.
Potom mi už zostáva sa len dobre vyspať a ísť na skúšku. Vďaka tomuto systému som ani jednu skúšku z betónu, ocele a dreva neopakovala. Myslím teda, že neexistuje nejaký ľahký a rýchly recept, ako spraviť tieto skúšky bez podvádzania. Treba si nad to sadnúť, učiť sa, ak je možné spraviť si pomôcky a ísť na skúšku.