Už veľakrát som sa na vysokej škole u spolužiakov stretla s názorom, že nemajú vzťah, lebo naň nemajú čas. Na viacerých školách musia študenti obetovať veľa času a energie práve štúdiu a v takomto stave je niekedy naozaj náročné nájsť si priestor aj na budovanie vzťahu. Avšak nie je to nemožné.
S priateľom sa poznáme už vyše 15 rokov, ale viac sme sa spoznali, keď som bola v maturitnom ročníku a podávala som si prihlášku na tú istú vysokú školu, akú vyštudoval aj on. Dokopy sme sa dali na začiatku letného semestra v prvom ročníku a odvtedy sa náš spoločný čas stal súčasťou môjho harmonogramu. Za takmer 3 roky som narazila na dôležité aspekty, vďaka ktorým človek môže dobre zvládať vzťah aj školu naraz.
Na to, aby mohol vzťah fungovať, spolu ľudia musia tráviť čas. To je dosť ovplyvnené tým, ako sú ďaleko od seba. Je iné, keď ste s partnerom/partnerkou z jedného mesta, a keď ste z opačných koncov Slovenska. Najmä v tomto čase Covidu je to problém. Kedysi páriky boli na internátoch v rovnakom meste a mohli byť spolu kedykoľvek cez týždeň a teraz musí byť každý doma. Nehovoriac o tom, že už sme tu mali rôzne obmedzenia vychádzania a cestovania medzi okresmi. Či ste však blízko seba alebo ďaleko, je dôležité, aby ste tejto okolnosti prispôsobili svoje harmonogramy.
Nie je teda nič lepšie, ako si spraviť plán. Vieš, koľko máš zadaní a koľko ti približne zaberú času. Podľa toho si vieš naplánovať, koľko času môžeš byť so svojou polovičkou. Sú týždne, kedy je zadaní menej a zasa naopak, preto je dôležité byť flexibilný.
Takisto je dobré poznať plány svojho partnera/partnerky. Je rozdiel, ak tiež študuje a ak už pracuje. Ak študuje ľahšiu školu ako ty, je dobré mu/jej vysvetliť, že tvoje časové kapacity sú obmedzené a nebudete spolu možno môcť tráviť toľko času, koľko by si on/ona predstavoval/a. Ak študuje náročnejšiu školu, buď tolerantný/á – ak to spolu myslíte vážne, budete spolu celý život, ale čas na štúdium je práve teraz. Keď je štúdium jeho/jej priorita, dopraj mu/jej na to toľko času, koľko potrebuje.
Ak teda už poznáte svoje plány, môžete ich zosúladiť. Na začiatku týždňa si napríklad môžete zavolať a dopredu sa dohodnúť, kedy sa uvidíte, ak viete, čo vás v daný týždeň čaká. Ak ste z rovnakého mesta, niekedy nemusíte spolu tráviť celý večer, ale len sa ísť na hodinku prejsť v rámci prestávky medzi zadaniami. V prípade, že ste z väčšej diaľky a stretávate sa na celé víkendy, je dobré vyhradiť si čas na prácu (aj keď viem, že pracovať pri svojej polovičke je fakt fakt náročné 😀 ). Môžete si dať spoločný čas kedy obaja budete robiť zadania a ak je tvoj partner/ka už pracujúci/a, môže sa tiež venovať niečomu, čo ho/ju bude vzdelávať.
Najdôležitejšou vecou vo vzťahoch je teda komunikácia. Tvoj partner nebude vedieť, ako to prebieha na tvojej škole, ak mu to nevysvetlíš. Zároveň však nemôžeš očakávať, že to úplne pochopí, keďže to nikdy nezažil na vlastnej koži. Avšak vždy je dobrá snaha o pochopenie a podpora. Rozprávajte sa o svojich predstavách spoločne stráveného času a o svojich plánoch a nájdite kompromis.
Ako to mám ja
Priateľ už pracoval, keď sme sa dali dokopy. Obaja žijeme v rovnakom meste, takže stretávanie sa pre nás momentálne nie je až taký problém. Počas štúdia som zažila rôzne obdobia, ale bakalársky ročník je asi pre spoločné trávenie času ten najťažší. Pre mňa a aj preňho je prioritou, aby som doštudovala školu, takže tomu prispôsobujeme aj naše stretávanie. Od pondelka do stredy sa zvyčajne nestretávame, lebo pracujem na zadaniach. Stretávame sa vo štvrtok alebo v piatok, v rámci relaxu po pracovnom týždni. V sobotu mám opäť pracovný deň, kedy sa venujem zadaniam. V nedeľu večer sa opäť vidíme, než sa znova pustíme do ďalšieho pracovného týždňa. Veľakrát sa ale stalo, že som si k nemu priniesla notebook a spoločne sme sa rozprávali o nejakom probléme, ktorý som riešila v zadaní, keďže je aj on stavbár. Nikdy to však nebolo tak, že by mi zadania vypracovával (to je niečo, čo naozaj neodporúčam, lebo hoci to možno tvoja polovička urobí rada, na skúške to aj tak budeš musieť napísať ty a s veľkou pravdepodobnosťou to nebudeš vedieť).
Počas skúškového sa učím. Väčšinou sa stretávame v deň skúšky – v tento deň sa nikdy neučím, len absolvujem skúšku a zvyšok dňa relaxujem. Na ďalší deň začínam s učením na ďalšiu skúšku, takže sa systém opakuje. Tiež však využívame sociálne siete a veľa si píšeme.
Čo sa týka jeho harmonogramu, tak ako pracujúci človek končí o okolo piatej. Niekedy je tiež z práce unavený a chce mať aj čas pre seba. Prípadne má na práci iné veci, kvôli ktorým sa nemôžeme vidieť. Preto si väčšinou počas dňa dáme vedieť, či sa dnes vidíme, alebo nie. Avšak vždy si v týždni dohodneme minimálne jeden večer, ktorý máme vyhradený pre seba a tomu prispôsobíme aj svoje plány.
Okrem stretávania sa veľa využívame aj sociálne siete. Niekedy jednoducho na stretnutie nemám čas, ale rada si s ním zavolám cez videohovor, kde sa vidíme a môžeme sa porozprávať.
Treba teda využívať všetky možnosti, ktoré sú vám dostupné. Nemá zmysel sa sťažovať, aké to je ťažké. Hľadajte cestu a kompromisy a nakoniec sa dohodnete. Vždy to však vyžaduje veľkú mieru flexibility a pochopenia. Niekedy sa stáva, že veci nevyjdú tak, ako sme si ich naplánovali, ale to nevadí. To je predsa život. Vyjde to nabudúce. Nakoniec aj tak platí staré známe: Kde je vôľa, tam je cesta.