Jedna z najlepších rád, akú som kedy dostala
Asi každý to pozná. Položíš otázku a už vidíš tie úškrny spolužiakov, že čo za hlúposť sa to zasa pýtaš. A ty si vravíš: „Ó môj Bože, nabudúce budem radšej ticho.“ Niekedy aj dostaneš odpoveď, že to už si mal dávno vedieť… Alebo že si to máš naštudovať v literatúre. Pravdou však je, že tvoj otázka vôbec nemusela byť taká hlúpa, ako sa všetci okolo teba tvária.
Konfucius raz povedal: „Je lepšie položiť otázku a vyzerať hlúpo 5 minút, ako sa vôbec nespýtať a byť hlúpy celý život.“ Od momentu, čo som počula túto myšlienku, som sa ňou začala riadiť. A výsledok? Mám všetky informácie, ktoré som chcela mať.
Keď som bola na základnej a potom aj na strednej škole, mala som presne tie isté pocity ako som napísala na začiatku. Myslela som si, že som asi vážne hlúpa, keď sa toľko musím pýtať. Až na vysokej škole som zistila, že pýtať sa je dobré. Vlastne nie len že dobré, je to úplne výborné. Pýtanie sa má totiž hneď niekoľko výhod:
Učitelia si ťa zapamätajú
Mala som učiteľov, s ktorými som mala dobrý vzťah aj vďaka tomu, že som sa pýtala. Veľa krát svoju odpoveď na moju otázku začali slovami: „To je veľmi dobrá otázka!“ Máš nápad, ako by sa daný problém mohol vyriešiť inak? Niečomu si nerozumel? Chceš sa o niečom dozvedieť viac? Pýtaj sa! Tí učitelia sú tu pre teba a úprimne, nič ich nepoteší viac, než študent, ktorého ich prednáška zaujala a chcú vedieť viac.
Dozvieš sa viac, než si chcel
Raz som sa jedného môjho prednášajúceho spýtala na spriahnuté drevo-betónové konštrukcie. Čítala som o nich v jednom časopise a chcela som poznať jeho názor. Dopadlo to tak, že nám všetkým na prednáške ukázal fotky z výstavby svojho domu, kde tento typ konštrukcií využil. Videla som nie len výkresy, ale aj fotky z realizácie a finálny stav. V rámci jeho rozprávania otvoril aj ďalšie konštrukčné témy, o ktorých som sa zasa dozvedela zaujímavé informácie.
Spolužiaci ti poďakujú
Možno nie nahlas, ale vo svojom vnútri určite. Ide hlavne o typ otázok, kedy požiadaš učiteľa o dovysvetlenie danej problematiky, prípadne ho poprosíš, aby niečo ešte raz zopakoval. Ak tomu nerozumieš ty, pravdepodobne sedí v sále minimálne ešte jeden človek, ktorý tomu nerozumie tiež. Najmä vo vyšších ročníkoch, kedy ste už všetci na viac-menej rovnakej úrovni, môžeš položiť otázku, ktorú si kladie veľa ľudí okolo teba, ale hanbia sa ju spýtať.
Budeš vedieť, ako spraviť zadanie
Možno som niekomu svojimi otázkami prišla otravná. Pravdou však je, že ten učiteľ je tu na to, aby ti vysvetlil NOVÉ zadanie, ktoré si predtým ešte nikdy nerobil/a, takže je úplne normálne, že máš nejasnosti. Je oveľa horšie sedieť potom vo svojej izbe a lámať si hlavu nad tým, ako to ten učiteľ asi myslel a v pomôcke k tomu nič nie je a si z toho akurát len znechutený/á.
Vyplníš trápne ticho
Raz sme mali prednášku, kde nám hosťoval jeden známy slovenský architekt. Hovoril o svojich stavbách a dlhoročnej praxi, ktorú má za sebou. Na záver sa nás náš prednášajúci spýtal, či máme nejaké otázky a keď neboli, spýtal sa on. Po odpovedi na jeho otázku však nastalo trápne ticho. Povedala som si, že sa teda spýtam ja. Jeho odpoveď odvtedy nosím stále vo svojej mysli a snažím sa ňou riadiť pri svojom štúdiu. Avšak predstav si, že stojíš na strane toho hosťujúceho prednášajúceho ty. Si špička v odbore, prídeš prednášať pre x študentov, aj keď máš možno na práci oveľa lepšie veci a na záver zistíš, že tí ľudia o teba vôbec nemajú záujem. Tým že kladieš otázky dávaš prednášajúcim najavo, že ich počúvaš, máš záujem o to, čo hovoria a ceníš si ich informácie. Preto aj keď sa nikto nepýta, spýtaj sa ty.
Áno, aj mne sa stalo, že som dostala odpoveď, že to mám dávno vedieť a či som nedávala pozor. Avšak pozitívnych skúseností mám s pýtaním oveľa viac. Samozrejme, záleží aj od učiteľa. Mám zopár prednášajúcich, pri ktorých sa snažím byť nápadná asi ako kvetináč na okne pod hrubou vrstvou prachu. Ale väčšina je taká, že chcú aby sme sa pýtali a sú radi za diskusiu. Preto keď nevieš, pýtaj sa. Dozvieš sa viac, než si teraz myslíš.
